HISTÓRIA
  • národná
  • svetová
  • diskusia
  •                                 
    Na Slovensku sa našli stopy po staršej dobe kamennej, kostrové zvyšky sú bezpečne doložené a datované z obdobia stredného paleolitu - z obdobia poslednej medziľadovej a poslednej doby ľadovej. V blízkosti termálnych prameňov a v jaskynných priestoroch sa našli pozostatky človeka neandertálskeho typu. Najvýznamnejšie nálezy pochádzajú z Gánoviec pri Poprade (odliatok lebky neandertálca) a zo Šale. Významné nálezy pochádzajú aj z Čertovej pece pri Radošine a zo Spišského Podhradia.
    V období mladšej doby kamennej (asi 40 000 - 13 000 pred Kr.) sa na Slovensku objavuje Homo sapiens sapiens. Nálezísk je viac- rozsiahle táboriská, ale aj jaskyne. Najvýznamnejšie sú Deravá skala pri Plaveckom Mikulláši, kde sa našla zaujímavá rytina hlavy koňa na zvieracej kosti, Tibava, Cejkov a Barca.
    Archeologické nálezy z tohto obdobia už dokazujú existenciu náboženských predstáv človeka a s tým spätých kultových obradov a umeleckej tvorby. Najznámejším nálezom tohto typu je Venuša z Moravian nad Váhom, ktorá patrí k najvýznamnejším nálezom mladšej doby kamennej v Európe. Jej vek sa odhaduje na 22 800 rokov.
    Po ústupe posledného zaľadnenia sa prírodné prostredie Karpatskej kotliny mení, objavujú sa tu teplomilné rastliny a živočíchy. Tieto zmeny mali vplyv aj na ľudskú spoločnosť. Charakteristické sú osady na piesočných dunách. Hlavným spôsobom obživy bol rybolov.
    "Neolitická revolúcia", t. j. prechod od lovu k poľnohospodárstvu - pestovaniu obilia a chovu domácich zvierat sa na slovenskom území odohrala v prvej polovici 5. tisícročia pred Kristom. Pestovanie kultúrnych plodín a chov zvierat sa rozšíril z Blízkeho východu cez Grécko a Balkán. Ku koncu 6. tisícročia pred Kr. prenikla roľnícka kultúra do južných oblastí Karpatskej kotliny a odtiaľ sa šírila do strednej Európy. Najznámejšie nálezy z tohto obdobia pochádzajú z jaskyne Domica.
    Prechod k poľnohospodárstvu znamenal zásadnú zmenu v spôsobe života ľudskej spoločnosti i vo výrobe, čo dokumentujú nájdené nástroje. Poľnohospodárstvo si vynútilo jemnejšie hladené kamenné nástroje a objavuje sa aj výroba keramiky ako veľmi dôležité výrobné odvetvie. Poľnohospodárstvo vyžadovalo usadlejší spôsob života a budovanie trvalejších osád. Na Slovensku sa trvalejšie osídľovali najprv úrodné nížiny juhozápadného a juhovýchodného Slovenska.
    Na náleziskách z tej doby sa už objavili aj veľké medené nástroje - sekeromlaty, dláta. Výskum osád dokazuje, že spoločnosť bola založená na monogamných rodinách, ktoré sa spájali do veľkorodín a občín. Spoločnosť sa len málo diferencovala. Zachovalo sa pomerne veľa nálezov keramickej plastiky, ktorá dokladá, že neolitický človek už zobrazoval okrem lovnej zveri aj domáce zvieratá. Ľudia pochovávali svojich mŕtvych v skrčenej polohe.
    V poslednom štádiu kamennej doby, v eneolite, ktorý na Slovensku doznieval do roku 2000 pred Kr., badať výraznejšie znaky spoločenskej diferenciácie. Vzrast výroby umožňoval výmenu a zhromažďovanie súkromného majetku, najmä dobytka.