Okres
Kysucké Nové Mesto
  • Dejiny mesta
  • Sakrálne pamiatky
  • Sakrálne pamiatky
        okolitých obcí
  • Okres Čadca
  • Dejiny mesta
  • Sakrálne pamiatky
  • Sakrálne pamiatky
        okolitých obcí
  •      Na úvod
    Sakrálne pamiatky Čadce

    Kostol sv. Bartolomeja

    Najvýznamnejšou sakrálnou stavebnou pamiatkou v Čadci je kostol sv. Bartolomeja, postavený v rokoch 1734-35 na mieste staršieho dreveného kostola, ktorý bol postavený v roku 1676 a už nestačil plniť potreby farnosti. Z historických záznamov sa dá usudzovať, že nemal dnešnú podobu. Tú získal postupne až v nasledujúcich rokoch. V roku 1778 bola k nemu predstavaná veža a o päť rokov neskoršie kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
    Kostol je jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou, krytý valenou klenbou s lunetami, zbiehajúcimi sa do pilierov. Baroková fasáda je členená lizénovým rámom. Po stranách veže sú pristavané kaplnky. Prvá bola pristavaná v rokoch 1751-53 a druhá 1783.
    Vnútorné vybavenie kostola sa dopĺňalo taktiež postupne. Hlavný oltár a kazateľnica, obe v barokovom slohu, vznikli v roku 1762. Až o sto rokov neskoršie, v 60. rokoch 19. storočia, bol do hlavného oltára vložený obraz patróna kostola, dielo známeho maliara Jozefa Božetecha Klemensa. Z tých čias pochádzajú aj sochy pred kostolom.
    Z hnuteľných pamiatok nachádzajúcich sa v interiéri kostola je na prvom miesto oltárny obraz sv. Bartolomeja. Dielo vytvoril Klemens začiatkom 60. rokov 19. storočia. Nadstavcový obraz Nanebovzatie Panny Márie umiestnený v hornej časti oltárnej architektúri pochádza z roku 1762.V interiéry kostola sa nachádza oltár zostavený z barokových súčiastok. Základná konštrukcia je z roku 1734, opravovaný bol v roku 1899 viedenským majstrom. Mohutná stĺpová architektúra je zakončená nadstavcom s plastikami. Kazateľnica je baroková, pochádza z čias stavby kostola. Rečnište jevyplnené plastickou ornamentikou, na ktorej sú umiestnené plastiky anjelov. Na baldachýne kazateľnice sú plastiky evanjelistov. Vo vrchole je umiestnená plastika Krista. Secesná spovednica je zdobená farebnými reliéfmi v emblémoch na bočných dverách. Ide postavu Krista udeľujúceho rozhrešenie mužovi a žene. Spovednica pochádza z prvej polovice 20. storočia.
    V nike fasády kostola nachádza sa baroková plastika Panny Márie. Plastika je zhotovená z lipového dreva a je polychrómovaná. Areál je situovaný v centre Čadce a je jediným pozostatkom hodnotnej staršej zástavby na tejto strane hlavného námestia. Samotný kostol patrí k najstarším zachovaným stavbám v Čadci. V priľahlom areály sa nachádza niekoľko ďalších drobných objektov – plastík, súsoší a krížov, niektoré z nich sem boli premiestnené z iných častí mesta, kde museli ustúpiť novšej zástavbe. Areál kostola sa takto stal akýmsi „núdzovým lapidáriom“, miestom uloženia výtvarných pamiatok. Nezanedbateľná je úloha zelene okolo kostola, ktorá je protipólom frekventovaného námestia.




    Kaplnka Panny Márie

    Na svahu smerom na Kýčeru v polohe Žarec sa nachádza kaplnka Panny Márie. Samotný názov nasvedčuje, že by mohlo ísť o staršie kultovné miesto. Samotná stavba bola vybudovaná pravdepodobne koncom 18. alebo začiatkom 19. storočia. je to jednoduchá prízemná stavba so štvorcovým pôdorysom a polkruhovým uzáverom. Stanová strecha bola pôvodne krytá šindľom.
    V interiéri kaplnky sa nachádzajú tri voľne umiestnené plastiky. Vo všetkých prípadoch ide o ľudovú drevorezbársku prácu. Najväčšia z nich je plastika Panny Márie, ktorá bola vytvorená pravdepodobne podľa dokonalejšej predlohy. Vytvoril je neznámy ľudový umelec a pochádza asi z polovice 18. storočia. aj plastika sv. Františka je poznačená snahou ľudového umelca priblížiť sa k barokovým umeleckým plastikám. Vytvorená bola približne v polovici 18. storočia. posledná plastika – plastika sv. Jozefa bola vytvorená pravdepodobne v polovici, alebo až koncom 19. storočia.




    Ďalšie kaplnky

    K starším sakrálnym pamiatkam patrí aj kaplnka na začiatku Bukovskej doliny, pri ktorej sa občas konajú aj bohoslužby. Kaplnky si postavili aj obyvatelia ďalších miestnych častí a osád. Z nich si zachovala typické znaky ľudového slohu najmä kaplnka na osade Kýčera. Bez výraznejších slohových znakov sú kaplnky v miestnych častiach Horelica a Milošová.