Okres
Kysucké Nové Mesto
  • Dejiny mesta
  • Sakrálne pamiatky
  • Sakrálne pamiatky
        okolitých obcí
  • Okres Čadca
  • Dejiny mesta
  • Sakrálne pamiatky
  • Sakrálne pamiatky
        okolitých obcí
  •      Na úvod
    Sakrálne pamiatky Kysuckého Nového Mesta

    Farský kostol svätého Jakuba

    Farnosť bola zasvätená sv. Jakubovi. Predpokladá sa, že prvý kostol zasvätený patrónovi farnosti stál už koncom 13. storočia. V rokoch 1665 až 1673 bol v rukách luteránov. Požiar, ktorý zachvátil mesto v roku 1904, zničil veľkú časť mesta i kostol sv. Jakuba. O dva roky neskôr bol kostol opravený a upravený na neorománsky. Odvtedy sa viackrát zvnútra renovoval a dopĺňala sa výzdoba, až získal podobu, v akej ho poznáme dnes.
    Farský kostol sv. Jakuba apoštola je situovaný v ohradenom priestore na severnej strane mesta v závere jeho komunikačnej osi. Trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria na východe a prestavanou vežou na západe vznikla v roku 1905 – 1906 po prestavaní požiarom zničeného objektu (pravdepodobne rozšírením stredovekého jednoloďového kostola).
    Farský kostol sv. Jakuba je v neorománskom slohu, postavený na základoch staršej stavby. Neorománsku úpravu dostal v roku 1905. je to trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutá valenými klembami s lunetami. Fasáda s opornými piliermi má združené okná, ktoré sú polkruhové zakončené a majú oblúčkový vlys.
    V roku 1431 bol zdevastovaný husitmi kostol aj mesto. V sedemnástom storočí sa dostal do rúk luteránom, no v roku 1673 boli donútený kostol vrátiť. V roku 1710 bol postavený bočný oltár sv. Jána Krstiteľa. Druhý oltár bol zasvätený sv. Rodine Kristovej. Dal ho postaviť Ladislav Sugoň a jeho manželka Juliana Esterházy. O devätnásť rokov neskôr bol postavený nový, bohato zdobený hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba. O rok nato opravili a nadmurovali vežu. Zo starých zvonov uliali jeden o váhe 172 kg.
    V roku 1740 z južnej strany vystavali bočnú Kaplnku sv. Kríža. Má dve okná na juh a je v nej zvonček – umieráčik. V kaplnke je najcennejší barokový oltár na Kysuciach. Po pamiatkovom prieskume sa zistilo, že je značne napadnutý červotočom. Tento oltár reštaurovali po častiach. Je na ňom zistených až päť premalieb. V kaplnke pod ktorou sa nachádza krypta, sú aj dva rady barokových lavíc, tiež značne poškodených červotočom.
    V tejto kaplnke sa nachádza aj súsošie Kalvárie z konca 18. storočia. ide o drevorezbu neznámeho barokového umelca. Po ľavej strane súsošia Kalvárie sa nachádza plastika Krista z bieleho mramoru. Plastika bola vytvorená v prvej polovici 20. storočia.
    Po požiari v noci 23. mája 1748 zhorela vstupná drevená časť kostola, ktorú potom nahradili štvorhrannými kameňmi a zakryli. Vytvorili nový vchod pri oltári sv. Rodiny z južnej strany a posilnili predsieňou. V roku 1877 zrekonštruovali štyri oltáre, spovedeľnicu, kazateľnicu a zákrstie. Požiar opäť zničil mesto aj kostol v roku 1904.
    Bol opravený a upravený na neorománsky. od roku 1906 až po súčasnosť boli prevedené na kostole viaceré opravy a úpravy. Napríklad: namontovanie ústredného kúrenia na pevné palivo, výmena zvonov, nová omietka, veža pokrytá medeným plechom, vymaľovanie kostola a pod. No do fasády kostola sa od roku 1906 vážnejšie nezasahovalo, teda si zachoval neorománsky ráz.




    Kostol Panny Márie

    V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a kostol sv. Jakuba už nestačil plniť V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. V tom istom roku sa začalo s výstavbou priestrannej kaplnky, ktorá bola neskôr (1801 – 1817) prestavaná na kostol. Zasvätili ho Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie.
    Keďže farský kostol bol už primalý, a Kaplka Márie Magdalény na cintoríne (terajší park) mala zlé základy a zrútila sa, rozhodlo sa o výstavbe novej kaplnky. Výstavba Priestrannej Kaplnky Nepoškvrneného počatia P. Márie začala v roku 1738 a skončila v roku 1746.
    Stavba bola z kameňa, mala masívne múry, drevenú vežičku, v sakrstiu 2 a v lodi 4 okná. Vnútri bol umelecky vyhotovený oltár, zasvätený „ Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie“, ozdobený sochami sv. Anny, sv. Joachima, sv. Alžbety, sv. Štefana, prvého mučeníka a sochami cherubínov, uctievajúcich Nepoškvrnené počatie. Chórus stál na dvoch drevených stĺpoch, umiestnených vedľa stien, nechýbala ani spovedelnica, krížová cesta a umelecky vyrezávané lavice. V roku 1753 pozlátili oltár, chórus i okraje lavíc. V roku 1801 začalo rozširovanie kaplnky na kostol. Bola prerušená v dôsledku zlej politickej a hospodárskej situácie (Napoleónske vojny – drancovanie vojskami).
    Tak Mariánsky kostol v takej podobe, ako je dnes, bol dostavaný až v roku 1817. Jeho vnútro bolo dlhý čas chudobné. Bol tam jeden oltár, niekoľko lavíc z pôvodnej kaplnky a krížová cesta - tiež odtiaľ. To bola celá výzdoba i zariadenie kostola. V roku 1898 dal dekan a farár Ján Cvinček vymaľovať a dostatočne vybaviť kostol oltármi a kostolným zariadením. Vytvoriť dal aj jediné vitrážne farebné okno v kostole, zobrazuje sv. Jána.
    V roku 1903 bola urobená nová podlaha. O rok zachvátil požiar aj Mariánsky kostol, no podarilo sa ho zachrániť. V roku 1937 kostol obnovili a o dva roky pristavali pravú sakristiu. Posviacka obnoveného Mariánskeho kostola sa konala v roku 1940. Bol niekoľkokrát obnovovaný:
    1970 – vonkajšia obnova kostola,
    1992 – zvonku vymaľovaný, nové okná, elektrifikácia zvonov,
    1995 – vymaľovaný vo vnútri, renovované pôvodné nástenné maľby, nové spovedelnice.

    Klasicistický kostol Panny Márie je jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom, zaklenutá pruskými klembami s medziklembovými pásmi. Fasáda je členená pilastrami, kostol má vežu vstavanú do štítového priečelia. V interiéri kostola Panny Márie sa nachádza klasicistická kazateľnica s luiséznym ornamentom. Klasicistický orgán v tomto kostole je z konca 18. storočia. Parapet chóra v tomto kostole je z prvej polovice 18. storočia, je to plastická drevorezba polychrómovaná. Nachádzajú sa tu dva obrazy od D. Applera. Prvý z nich zobrazuje sv. Andreja, druhý sv. Alžbetu, oba pochádzajú z roku 1836. Na klasicistickom oltári v kostole Panny Márie sa nachádzajú dve polychrómované drevené plastiky svätcov. Ide o postavu Krista a postavu Pána Boha.