HISTÓRIA
  • národná
  • svetová
  • diskusia
  •                                 
    Úsvit človeka

    Oddelenie človeka od ostatných zástupcov zvieracej ríše bol nesmierne pomalý a zložitý proces. Len zlomkovité poznanie vtedajšieho prostredia a jeho obyvateľov neumožňuje vytvoriť detailný obraz evolúcie od jedného z najstarších primátov - Purgatoria (65 mil. rokov) po človeka moderného typu Homo sapiens sapiens (100 000 pred Kr.). Každý nový nález môže zmeniť naše nazeranie a posunúť nás o krok vpred. Ujasnenie si vlastného pôvodu patrí ku kľúčovým otázkam antropológie, preto je potrebné každému nálezu z tohto starého obdobia venovať maximálnu pozornosť.
    Aj na území Slovenska sa podarilo nájsť doklady existencie primátov (Anthropoidea) - najstarších prapredkov opíc, hominoidov (ľudoopov) i človeka. V Devínskej Novej Vsi, dnes mestskej časti Bratislavy, sa dodnes nachádza veľký vápencový kameňolom. Počas prvej svetovej vojny sa našlo v Capfeho štrbine, pomenovanej podľa vtedajšieho majiteľa kameňolomu Helmuta Capfeho, sedem kompletných kostier rodu Pliopithecus, z čeľade Pliopithecidae (25 - 15 mil. rokov), pokladaného za predka gibonov a možno i ľudoopov. Dnes sú uložené vo viedenskom Natürhistorisches Museum. Z rovnakej lokality pochádzajú tri zuby Dryopitheca (16 - 9 mil. rokov). Dnes sa pripisujú druhu Sivapithecus Darwiny (14 - 10 mil. rokov), z ktorého pravdepodobne vznikol orangutan.
    Prvý rod, ktorý sa podľa názoru väčšiny bádateľov priamo podieľal na genéze neskoršieho rodu Homo bol rod Ramapithecus. Prvý raz sa objavil pred 14. mil. rokov. Jeho rozšírenie v strednej Európe potvrdzujú nálezy z okolia maďarského mesta Tatabánya. V roku 1951 sa v nováckej hnedouhoľnej bani našla kostra, ktorá údajne patrila samici s mláďaťom, geologický vek vrstvy pritom naznačuje, že mohlo ísť práve o Ramapitheca. Bohužiaľ, vedúci pracovníci sa obávali prerušenia prác a nesplnenia úloh. Trestuhodným spôsobom prikázali robotníkom nález zneškodniť a utajiť.
    Po niekoľko miliónoch rokov, počas ktorých nemáme žiadne nálezy, pokračoval vývoj predkov človeka. Postupne ovládli oheň, začali používať a neskôr aj vyrábať nástroje. Išlo o jednoduché okruhliakové industrie (súbory artefaktov vytvorené rovnakou technikou). Typickým nástrojom tohoto obdobia je pästný klin. Vďaka činnosti amatérskych zberateľov sa podarilo tieto pamiatky nájsť na území Bratislavy, konkrétne na južných terasách Malých Karpát. Spadajú do jednej z ľadových dôb (Mindel, 600 000 - 300 000 pred Kr.).
    Najstaršie osídlenie na Slovensku datujeme do obdobia pred 250 000 rokmi. Z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy doby kamennej. Územie Slovenska malo vhodné prírodné podmienky na osídlenie: údolia riek chránené od severu Karpatami, mnohé druhy zvieratstva a rastlinstva, bohaté termálne pramene. Toto všetko boli vhodné životné podmienky aj v dobe zaľadnenia.